Čo ťa môže naučiť výstup na KRIVÁŇ?

Zdravím ťa čitateľ. 

Verím, že sa ti páčil môj prvý článok. Si zvedavý aj na ten druhý, však? Aby si vedel, čo nové ti prinesiem dnes 😉

Verím, že ťa nesklamem a odídeš s takým blaženým úsmevom spred monitora ako aj minule 😉

Alebo si tu klikol len náhodou? Nevadí, hor sa do čítania. Uvidíš, že to bude stáť za to. 😊

Prinesiem ti pár dôvodov, prečo by si sa aj TY mal odhodlať vystúpiť na Kriváň. Dúfam, že si vezmeš z tohto článku čo najviac.

Podobné fotky uvidíš nižšie

Čo bolo inak ako minule?

Pamätám sa, ako ste viacerí písali, že hory nás môžu každú chvíľu prekvapiť. Poučili sme sa z týchto chýb a vyzbrojili sa do boja. Čo to obnáša?

„Poriadné“ turistické topánky. Traja z nás mali síce topánky na zimu. Potrebovali by sme sponzora 😝

Dvom z nás sa ušli aj turistické paličky.

Ja som mal baterku na potrebné nočné koľajnicové zjazdy.

Všetci 4 sme mali oči na stopkách. Dali sme si záležať hlavne na čase.

Tentokrát  som to už musel stihnúť podľa plánu.
Po mojom príchode sme mali namierené do Chorvátska s našimi.
Naši ma ešte odhovárali, aby som nešiel nikam. Môžem sa zraniť.
Keby uvideli niektoré fotky z predošlého výletu, neviem či by ma pustili len tak do Tatier.

Z predošlých riadkov ste sa mohli dočítať, že sme neboli dvaja. 

Boli sme štyria a to v zložení Mišo, Samo, Peťo a ja.
Dobre si pozri tých fešákov na fotke. Ich facebooky ti pošlem potom jedine do správy 😅

Tak si to živo predstavte:

Môj budík sa rozhodol, že bude zvoniť o 3:30.

48 minút pred odchodom vlaku som sa stihol prebrať, aplikovať ľadovú sprchu, rannú hygienu, veľmi rýchlu rozcvičku, niečo málo zahryznúť a zistiť, že kde do šľaka môžem mať peňaženku. Po chvíľke som ju aj našiel.

Samozrejme, znova som cestoval do KE sám, keďže bývam najďalej od tých všetkých štítov.

V Košiciach som čakal na kolegov hodinku pri ukričaných 6 deckách s ich veľmi rozrušenou mamou v čakárni. Viete si predstaviť, ako dobre som bol z nich naladený.
Otriasol som si bubienky, došli kolegovia a vyrazili sme do Štrby.

Táto stanica vo mne vyvolala pekné spomienky z predošlého výletu, hodného „vypľutia duše“.

Pre istotu fotka časov zubačky

 Z tejto fotky sme mali zábavu celú cestu v zubačke 😆

Samo sa tak tešil, že až žiaril. FANTOMAS jeden

Výstup prebiehal celkom hladko, kým sme sa bľukali neďaleko Štrbského plesa.
Došli sme až k prvému rázcestiu, kde som videl pred sebou úzku cestičku s nie veľmi rovným povrchom s pekným prevýšením.

Samo, ktorý nás viedol, nasadil slušné tempo. Po chvíľke krátneho stúpania sa ho pýtam.

Ja: Samóóó? Ja si tak myslím, že už mám aj dosť toho stúpania do nikam. (to je vtedy, keď nevidíš cieľ pred sebou)

Ja: Kedy už bude nejaká širšia cestička s menším stúpaním? Poteš ma čím skôr.

Samo: Menšie stúpanie už nebude. LEN VÄČŠIE. Ale širšia cesta bude. Pohodička, nie?

Márnosť. 

Zlyhal som?

Vtedy som si uvedomil, že naozaj strácam „dych“ hneď na úvod túry? S takým nadšením som sa vybral a hneď na začiatku zlyhám? Pritom som sa tak tešil na tú túru. Čo sa to deje? Ako prvú túru som zdolal RYSY. Na začiatok to nebola jednoduchá túra. A Kriváň sa zo mňa smiať bude?
Najhoršie bolo, že takéto myšlienky ma viac krát prepadli na našej 3 hodinovej túre. Alebo 3,5 hodinovej? Najtragickejšie to bolo až ku koncu, keď som už naozaj strácal sily.

Vzdával vďaku Horalke a všetci chalujeme

Aj tebe milý čitateľ sa častokrát môže stať, že tesne pred koncom zlyhávaš. 
Určite ti napadnú myšlienky typu: Na kerú máriu sa tam trepem? Radšej som mohol doma dlhšie spať. Ten čas som vedel využiť inak. Čo ja z toho budem mať? Navyše mi je teplo. Celý som spotený. Zima mi je. Celý deň bez sprchy. Už NEVLÁDZEM!. Nechce sa mi ďalej ísť. Radšej si sadnem. Nemám vodu, smädný som. Už aj hladný začínam byť......

Potom prídu také tie schválne nahovorené: 
Aj to koleno, ktoré som mal zlomené ma pobolieva. Aj hlava ma už začína bolíeť. Do toho sa pridajú všetky ostatné končatiny, ktoré máš. Nepustia ma do vlaku lebo mi smrdia nohy.Tlačí mi veľký palec na nohe. Malíček tiež. Akoby toho nebolo málo, zakopneš!
POVIEŠ SI: MÁM TOHO NAOZAJ DOSŤ!

Prečo som sa do toho pustil?

Vtedy musíš použiť základné opytovacie zámena.

Prečo to robíš? Čo ťa k tomu vedie? Ako sa cítiš pri tom, keď to robíš? (viem čo si si predstavil ty beťar jeden).
Musíš si predstaviť, ako sa budeš cítiť, keď to dokončíš. V čom ti to pomôže? V čom ťa to posilní?

Predstav si ten pocit,

• už keď si to zdolal. 

• keď môžeš byť trošku výnimočný od ostatných.   

• keď môžeš byť odlišný ako iní. Oni doma sedia pred telkou a ty si vyšľapeš do výšky 2493 m.n.m. 

• ako to budeš rozprávať svojim najbližším, známym, ako si si myslel, že už to ďalej nejde a predsa si sa nevzdal. 

• keď ty budeš motiváciou pre svojich kamošov

• keď vidíš výhľad zhora. 

• keď vidíš tú neopísateľnú krásu.

Ja viem, že stále myslíš na to, že ťa bolí celý človek (celé telo) a ešte máš riadny kus pred sebou. Určite ťa doma čakajú "rizky" alebo iné "lakocinky".

NO A ČO. PREKONAJ SA. POSUŇ SVOJE HRANICE. POSUŇ SVOJE LIMITY.

Mysli na tých, ktorí to v živote nemajú vôbec také jednoduché.
Koľko je takých, ktorí sú na invalidnom vozíku.
Kde ti nejaký invalid vybehne hore až na Kriváň? Dobre no, možno BEKIM Aziri by to dal😆
Nemajú takú možnosť ako TY.
Vidieť zhora "celý" svet ako na dlani. Akoby veľmi chceli, ale nemôžu. Ich situácia im to nedovoľuje.

Skús si predstaviť, že keď to niekomu povieš, budeš motiváciou pre iných.
Ty si to dal, čoooo? Vôbec by som to o tebe nepovedal.
Ty krásoo. Nabudúce idem aj ja.

Čoraz viac starších ľudí chodí do hôr na túry.
Keď ti povie nejaká postaršia pani:
"Áno, mám 57 rokov a zdolala som Kriváň." Ale nie za moje mládi. Teraz v tomto veku. Ako by si na to reagoval?

Tu sú tie spomínané deti

Na tej túre som stretol menšie decká. Neviem koľko mohli mať rokov.  Možno okolo 10 rokov. Nedopustíš to, že ťa malý chlapček alebo dievčatko prekoná. Prekoná myslím tým, že bude mať väčšie odhodlanie ako ty. Malé deti väčšinou nemajú výdrž. Niektoré sa rozplačú v polovičke cesty. Iné to dotiahnu až do konca. Pozri si fotky.

Veľmi často je to o psychike. Ako to máš nastavené vo svojej mysli. Myslíš si, že už fyzicky zlyhávaš ale nakoniec ti len psychika bráni ísť ďalej.
Vedel by som o tom rozprávať, napríklad ako som sa prekonal a posunul v silovo-vytrvalostnej súťaži. Keď som mal 51,5 kg ťažkú činku na trapézoch a podarilo sa mi urobiť 160 opakovaní.

Prepáč, že som sa trošku rozpísal ale nedalo mi to.

 Idem ho(r)e

Po tom náročnejšom stúpaní sme došli k bodu kde sme si oddýchli a doplnili cukry na energiu. Trošku pofotili a išli ďalej.

Dokonca sa našli aj takí, ktorí na ten strmý kopec vyrazili v botaskách. Minule som to v botaskách dal. 

No na tento vrch by som potreboval ďalšiu vlečku adrenalínu aby som to zdolal v BOTASKÁCH.  

 Trúfol si v botaskách

Cestou sme stretli znova kozu turysztycnu.

Keď sa poriadne zapozeráš, uvidíš za tou najvššie položenou skalou kamzíka.

Pri kríži

Nakoniec sme výstup hore všetci úspešne zvládli. Odfotili sa spoločne pri kríži.
Urobili sme asi 10 fotiek, ale ani na jednej sme sa nedokázali všetci tváriť normálne. Nevadí :D

Bol zostup komplikovanejší ako výstup?

Zostup, by som povedal, že bol omnoho ťažší než výstup.
Ten samotný začiatok zostupu bol pre mňa brutálny.
Môžem povedať, že smerom hore som to ťahal ja so Samom ale smerom dole som bol najväčšia brzda. Už som si myslel, že pre mňa bude musieť prísť vrtulník . Ten pre tých najväčších poserov ako som bol ja. Ale nevzdal som sa. 😉

Po tom ako sme prešli ten najstrmší zostup, už to išlo lepšie. 

Ešte sa mi stalo, že miestami som spustil menšiu "lavínu" lebo som sa viackrát šmykol na menších kameňoch.
Myslím si, že som nikoho nezranil takže to hodnotím ako úspešný zostup.

Niečo nie je v poriadku

Po nejakých 2 hodinách som mal pocit, že niečo nie je v poriadku. Áno boli to moje topánky. Tak ma otlačili, že som cítil každé jedno zakopnutie ako riadnu bolesť. Doteraz mám niektoré nechty modré. 3 dni po tom som ich ešte cítil ako znecitlivené.

Posledná zastávka bola pri Jamskom Plese. V tom čase som už mal vybitý mobil. Takže z neho budeš darmo hľadať fotku.

Ešte šťastie že sme nepotrebovali baterku, ktorú som mal v zadnom vačku.

Nakoniec sa nám podarilo stihnúť aj zubačku. Miestami sme si mysleli, že si to zopakujeme znova po koľajkách. Tak pomaly išla tá zubačka.

Podľa plánu sme nastúpili na vlak a vyrazili sme späť zo Štrby do Košíc.
Ďakujem chlapci, že ste so mnou absolvovali tento náročnejší ale zaujímavý výlet.

Oni na mňa čakali

Ja som mal ešte hodinu a predstavte si koho som stretol znova na KE stanici.
Áno, tých 6 ukričaných deciek so stále rozrušenou mamou.
Po pravde, po tom celom dni som bol taký vyčerpaný, že som ich ani nevnímal.

Ešte si popozeraj všetky fotky a už teraz rozmýšľaj kedy sa sem vyberieš ;).
Neodchádzaj a prečítaj si posledné slová ku koncu. SCROLLUJ

Malé dievčatko

Čakajú na prídavky

Fotka s celou autobusovou zastávkou

Kto je šéf? Ja som šéf

Našiel si svoje miesto

Rodinka so psom

To v strede to je náš kamarát  žiaden kríž

Neopísateľná radosť

Táto fotka mi príde ako cintorín z diaľky

Peťo to už nezvládal cestou späť

Mišova zaužívaná póza

Milá pani pri okienku

Pekne som sa spýtal pani pri okienku, či si mám kupovať zvlášť lístok na prestupovej stanici v KE, alebo mi dá jeden lístok, ktorý budem mať až domov.
Pozastavila sa nado mnou a pousmiala sa na mňa s pohľadom, že som jej položil blbú otázku.
Dostal som jeden lístok, ktorý mi bude platiť až do Trebišova.
Aha, všetko by bolo okej, keby bol na lístku Trebišov a nie Trebejov.
To by som nebol ja, keby sa mi niečo také nestalo 😆
Nuž, pani sa sekla len v 2 písmenkach v strede slova. Je to síce na opačný smer ale tak nevadí.
Aj tak som si musel kúpiť druhý lístok v KE :)

Nesprávny lístok som dostal

Konečne záver, čooo? Bolo to dlhé?

Pokiaľ si zoscrolloval hneď až sem a nečítal si žiaden text, len fotky popozeral, tak ma to bude veľmi mrzieť.
Ale beriem to s chladnou hlavou.
Napíš mi dole do komentu, čo by som mal zmeniť vo svojom písaní aby si nebol z tých, ktorí len scrollujú a vyhľadávajú iba fotky.
Prijmem každú radu. V blogovaní nie som zbehlý, tak budem určite rád za každú spätnú väzbu.

Naopak ak si sa dočítal až sem a máš ten blažený úsmev na perách, tak to splnilo svoj účel.

Veľmi mi pomôžeš, ak mi dáš odber na tento blog a to nasledovným spôsobom:
1. Zoscrolluj úplne hore.
2. Klikni na "Prihlásiť sa na odber"
3. Zadaj svoj e-mail.
4. Napíš do prázdneho políčka tie hatlaniny (náhodne vygenerované písmenka)
5. Bež do emailovej schránky a klikni na link, ktorý tam nájdeš. Tým potvrdíš svoj odber
6. Dostal si sa do mojej "pasce"
7. Teraz ti neujde žiaden nový článok z môjho blogu.

Ak sa ti páčil článok a chceš podporiť moju tvorbu, tak to určite ZDIEĽAJ na FACEBOOKU.
Sleduj ma aj na INSTAGRAME aby ti neušli ďalšie vychytané zábery z môjho života 😉

S pozdravom Roland :o)))

PS: Motivujte sa navzájom. Pretože motivácie je všade dosť, len ju treba hľadať a posúvať ďalej, aby sa zišla aj ostatným.

PS2: Mám v pláne vydávať pravidelne každý týždeň jeden článok. PRETO NEZABUDNI ODOBERAŤ PROSÍM!