Čomu by si sa mal vyvarovať v Tatrách

Čau čitateľ, chcel by som sa s tebou podeliť o radu, ako prežiť na túre bez ujmy na zdraví. Dozvieš sa o mojich trapasoch, prešľapoch ale aj zážitkoch z prvej túry.
Dovoľ mi, aby som ti poprial veľa síl, nech sa dočítaš až na samý koniec. Určite si nájdeš aj zaujímavú pasáž, z ktorej sa trošku zasmeješ alebo nebodaj niečo priučíš. Dúfam, že mi odpustíš rozsiahlejší text. Verím tomu, že to zvládneš ako nič.
Kľudne si daj sendvič, ale nie s colou a ponor sa do čítania.

Výstup k chate pod RYSMI.V pozadí Žabie PLESO

Dávnejšie som sa s kamarátmi zhováral, či by sme sa nevybrali na menší “tripík” do tých našich prekrásnych Tatier. Ako skupinka sme sa nevedeli dohodnúť na rozumnom dátume. Predsa sa našiel jeden odvážlivec, ktorý mal podobné ambície ako ja. Konverzácia s Mišom vyzerala nasledovne:

POĎME RÁNO DO TATIER. VEČER SME NASPÄŤ! 
VO VLAKU SA DOHODNEME NA PRESNOM MIESTE.
SÚHLASIL!
SUPER! POTEŠIL SOM SA :)
Ešte vtedy som netušil, že to bude také blaho a také vzrúšo.
Čo sme vedeli: miesto Tatry, odchod ranného vlaku.
Čo sme nevedeli: čas príchodu, čas odchodu, presné vrch v Tatrách.

Skúsenosti s predošlými túrami

Doposiaľ som nebol nejaký vášnivý "turistik". Moja posledná túra v Rumunsku vyzerala skôr, ako taká menšia makačka v lese na strmý kopec.
Na mojom zozname dobrodružstiev som  zatiaľ nemal žiadnu 6 hodinovú túru. Určite nie takú, po ktorej som skoro až dušu vypľul.

Nasledujúce riadky čítaj skôr s nadhľadom k nováčikovi.

Vybavenie ako na futbal

Deň predtým sme si pozreli predpoveď počasia na zajtra. Rosnička nám "nasekala" veľmi príjemné letné teploty bez zrážok. Parááááda :)

Ráno pred odchodom som tak rozmýšľal, čo si vezmem na seba. Budú to skôr letné veci. Šortky a krátke tričko. Na chrbát "baťúžek". V ňom ešte jedno tričko, bundu, mobil, veľa "chala" (jedlo) a hlavne vodu.

A čo na nohy? 

Ideme "len" do výšky 2499 m.n.m. Načo hrubé topánky? Len sa mi v nich spotia nohy. 

Voľnočasovka bude stačiť.

Potom som to aj oľutoval. Na konci sa dozvieš prečo.
Len čítaj pekne ďalej.

Časová zóna dôležitých miest

5:00 Budíček
Nebývam najbližšie k Tatrám, čo je škoda. Cesta trvá okolo 3 hodín. Pokiaľ necestujem, tak pravidelne vstávam o polhodinku neskôr.

6:13 Odchod vlaku z TV

7:02 Príchod vlaku do KE

Hodinku som počkal na kamarátov.

08:08 Odchod vlaku z KE

Vo vlaku sme sa rozhodli, že sa vrhneme na RYSY.
Dopočuli sme sa od ostatných, že patria medzi tie zdĺhavejšie a trošku náročnejšie trasy.

V dnešnej predigitalizovanej dobe sa už často nevidia papierové fyzické mapy.
No Mišo svoju mapku vyčaroval z baťúžka. Hneď na úvod sme rozmýšľali aj nad menším kopčekom. Ale naše nagelované ego nám nedovolilo sa uspokojiť len s niečím menším. Chceli sme niečo väčšie, dobrodružnejšie a hlavne zaujímavejšie.

Napríklad, zazrieť do tvojej záhrady, či si poriadne nabil kolíky ku paradajočkám :D

Naše MOTTO znelo: "RYS(K)Y PÔJDU DOLE!"

Zo Štrby na Štrbské

Pred nástupom do zubačky som si musel overiť, či pôjdeme správnym smerom.
Preto som sa vybral pýtať ľudí, či sa dostaneme na Štrbské Pleso týmto smerom.
Zistil som, že táto zubačka nejde iným smerom. Ide len týmto jedným smerom.

Pozn. Napíš mi do komentu, koľko krát si napočítal slovíčko smer a jeho odvodené výrazy. 

Po chvíľke som si povedal: "Rolo, ty trumpeta. Už sa to nauč. Je to len jeden smer" Je pravda, že som nešiel zubačkou dobré desaťročie. Stále som len chlapec biely z dediny.
Nabudúce už budem vedieť, sľubujem!

Pred skutočnou fyzickou mapou, Štrbské

Kým sme našli cestu na Popradské, trošku sme poblúdili. V tomto prázdninovom období sú premnožení zahraniční turisti. Ale to nie je problém. Problém je ten, že naše "vychodňarské klebetky" ostatným ľuďom "rezonujú" uši.

Keď nás začula okoloidúca žena s paličkami, neváhala sa k nám pridať. Porozprávala nám o okolitých kopčekoch kde všade už bola, kde sa chystá, rôzne novinky z Tatier. Počas debaty sme si všimli, že nasadila riadne šialené tempo. Doslova sme za ňou až nestíhali. Prezradila nám, že zvyčajne chodí "turistikovať" sama. Opýtali sme sa jej prečo? Odpovedala nám, že nerada čaká na ostatných kolegov a viac si to užije sama.

Prezradím vám, že to bola postaršia pani ktorá mohla mať okolo 60 rokov. Ale takú "čipernú" babku som už dávno nevidel. Určite jej pomáhali tie zázračné paličky na turistiku, ktoré si držala tak pevne v rukách.

Popradské pleso

Pani sa nám popri jej rýchlom tempe neskôr aj stratila. Na Popradské sme dorazili už len sami dvaja.

Doplnili sme si zásoby glykogénu, poobzerali sa trošku po okolí a vybrali sa už tou správnou cestičkou.
Pani, ak by sa k Vám dostal tento článok (v čo neverím), tak vás pozdravujem. Samozrejme aj Vaše tempo ;)

Popradské pleso (cca 1400 m.n.m)

Z Popradského na Žabie

Blízko pri rázcestí

V strede je vidno črty jeleňa. ZAOSTRI!

Cestou na Žabáka

Keďže nie sme zvyknutí na dlhé túry, tak nám pomaly dochádzali aj sily. V 3/4 cesty na Žabiak ma začali prosiť lýtka o pomoc, že to už veľmi nezvládajú a začínajú horieť. Mne nezostávalo nič iné, len ich pomaly utíšiť a šľapať ďalej. Menšie upokojenie prišlo, keď sme uvideli v diaľke krásneho jeleňa. 

ŽABIE PLESO

Na Žabom plese sme si dopriali zaslúžený kratší oddych. Doplnili sme zvyšné tekutiny a potrebné bielkoviny. Pofotili náš slovenský "Zéland" a pochodovali ďalej k Chate pod RYSMI.
Už mi to pripadalo ako keby sme celé 3 hodiny stúpali po schodoch na jednom mieste.
Hamstringy sa začali ozývať tiež.
Inak je to ten istý pohyb ako keď cvičíte výpady. Veľmi dobrá alternatíva k neustálym výpadom.

K chate pod Rysmi

Tu sme stretli najväčšieho srdciara hôr. Vysmiateho redaktora TV JOJ s bielou hlavou Jožka Kubániho.
Spoznal som ho podľa hlasu ale netušil som presne, že to bude on. Až po chvíľke, keď som zistil, že to je on, sme sa pustili do reči. Potom sa so mnou chcel odfotiť. Nemyslite si, že ja som chcel od neho fotku ;)

Prezradil nám ešte, že táto túra nie je ťažká a je celkovo dostupná. Trošku nás poplašil lebo už sa pomaly zmrákalo.
Zastavili sme sa na jednu kofolu a šli sme ďalej.
Vybrali sme sa na ten najkrajší kúsok cesty.

Žabie pleso

Jozef Kubáni legenda hôr

Stúpanie na chatu pod RYSMI

Chata pod RYSMI 2250 m.n.m

Michal šľape o 106

Najvyššie položená chata v Tatrách

NEUKAZUJTE TO MOJEJ MAME PROSÍM

Po doplnení zásob cukru v podobe dobre vychladenej kofoly sme prešli na posledný kúsok cesty. Trvalo nám to cca 45 minút s jednou medzizastávkou. Čiže viac minút lebo len "pár" fotiek sme odfotili. Však viete ako to chodí.

Bol to najťažší ale zároveň najkrajší úsek našej túry.
Neodradil nás ani koniec "slepej ulice" (pozri fotku).
Padli mienky, či to neotočíme. Nie neotočíme! Hecli sme sa až na vrch, tak ideme až na samotný vrchol.

Len tak smutne sme hľadeli na výrazy ľudí, ktorí to mali namierené už smerom dole.
Motivovali sme sa rečami: UŽ JENOM KOUSÍČEK A SME TAM!
Bolo to vtipné, ak to započuli naši českí bratři. Smiali sa z nás popod fúz.

NEUKAZUJTE TO MOJEJ MAME

Chlapec sa snažil stopovať ale MÁRNE

16:10 R Y S Y (2499 m.n.m)

A sme hore!

Napriek všetkým prekážkam, možno predsudkom alebo rôznym výhovorkam, teplotným podmienkam môžme povedať, že SME TO DALI.

Bol to neskutočný pocit vidieť seba a Miša, že sme to dokázali.
Neskutočne šťastní sme boli.
Endorfíny z nás lietali na každý okolitý kopček.
Bola to jazda!
Vzrušooo!
Počasie nám vyšlo úplne dokonale.
Naozaj pekný pohľad vidieť všetky vrchy z tejto vtáčej perspektívy.
Mali sme čas pre seba usporiadať si myšlienky.

Keď to teraz čítaš alebo pozeráš tie krásne fotky z vrcholu na všetky štíty Tatier, to je stále málo.
CHOĎ DO TOHO A NEBOJ SA! 
POSUŇ SVOJE HRANICE! 
TEN VÝHĽAD SKRATKA TO MUSÍŠ ZAŽIŤ! PREVETRAJ HLAVU!
Nedovoľ aby si prišiel o tento emotívny zážitok.

Najvyšší bod 2499 m.n.m

Nedokázal udržať balance

17: 30 SPÄŤ K CHATE POD RYSMI

Až na hodinku a pol sme sa udomácnili vo výške 2499 m.n.m. Keď sme si všimli, že už sa pomaly každý vyparil, rozhodli sme sa, že si zopakujeme ten istý proces.
Tentokrát to bolo ale smerom dole.

Chceli sme si uľahčiť cestu, nakoniec sme si ju len sťažili a predĺžili.

Niečo sme posrali

Čas sa nám vymkol spod kontroly. Ostávali nám už len 3 hodiny do ŠTRBY k zubačke!
Naivne som povedal, že to dáme.

Rozhodli sme sa, že pôjdeme po neoznačených cestičkách rovno dole.
Čakali sme, že to bude kratšie a rýchlejšie. Po pravde to bolo dlhšie a nebezpečnejšie.

Vybrali sme si neľahký terén, ktorý sa skladal z väčších a veľmi malých balvanov, ktoré sa pod nami prepadávali a zošmykovali.(scrolluj na fotky).

Až hodinu nám trvala cesta dole. Nakoniec sme to zvládli ale neodpočúram to nikomu. Fúrik adrenalínu som potreboval, žeby som zišiel.

Strmý úsek cesta späť, v pozadí chatka

Pohľad hovorí za všetko, ŽIJEM!

18:30 CHATA POD RYSMI

Ostávajú 2 hodiny, stihneme to? 

Dorazil som ako druhý. Mišo ma čakal v chatke pri polievke. Rýchlo sme sa najedli a išli sme ďalej.
Už sme sa nechceli nikde zdržiavať.
Veľmi rýchlym tempom sme sa snažili zísť dole i keď niektoré úseky boli ťažko prejazdné. Inšpiroval som sa od pani!

Prešli sme si znova cez obe plesá.
Podarilo sa nám aj kamzíkov stretnúť. Mal som pár percent baterky, tak som ich ešte cvakol.

Kamzíky nám pózujú

Z POPRADSKÉHO NA ŠTRBSKÉ 

Ledva sme čakali nech už je príjemná rovná cestička a nie kľukatý hrboľatý terén plný kameňov, konárov. Priznám sa, že na konci sme už boli vyčerpaní obaja.

Už tu sme sa vybrali po rovnej ceste rýchlym tempom odkiaľ chodia autá. Mali sme v pláne, že stopneme niekoho, nech nás rýchlo hodí na Štrbské alebo do Štrby, lebo sme to už naozaj nestíhali.

"NAŠŤASTIE" NEŠLO ANI JEDNO AUTO! 
Neostávalo nám nič iné len šľapať.
Prišli sme na Štrbské pleso okolo 20:55.

21:10 ZISTILI SME, ŽE ŽIADNA ZUBAČKA UŽ NEPÔJDE, AKO ĎALEJ?

Máme 1 hodinu času do odchodu vlaku
Od Štrby sme vzdialení do 5-6 km.
ZUBAČKA NEPÔJDE.
VLAK NEPÔJDE.
AUTOBUS NEPÔJDE.
Na mobile som mal 1% baterky. Ako si budem svietiť na cestu?
V tom čase už bola riadna tma.

21: 15 Posrali sme to alebo sme sa vynašli?

Mišov veľmi vynaliezavý nápad: 

M: Keďže už nepôjde zubačka zo Štrbského do Štrby, a nemáme inú možnosť ako sa dostať na stanicu do Štrby, pôjdeme peši.
R: Peši?????? Si sa s koňom zrazil???
M: Áno peši po koľajniciach kde chodí zubačka, keď ju treba.
R: Hrozná tma je. Ja už mám naozaj dosť. Čo ak nás niekto prepadne? Čo budeme robiť?
M: Máme hodinku do odchodu vlaku. Pokiaľ vyrazíme hneď a pôjdeme cca rýchlosťou 5 km/h tak to dáme. Budeme si svietiť baterkou ešte mám 27 %. Pôjdeš predo mnou.
R: Pozri sa na tie koľajnice tam je samý kameň. Keď si teraz nevyvrtnem členok, tak už nikdy.
M: Nefňukaaaaaj a poď! 

Po celodennej túre, ktorá nebola vôbec jednoduchá sme museli znova šlapať. 5 kilometrov, 5 km/h, ccca 1 hodinu.

TU SOM ZISTIL, ŽE BOTASKY SI UŽ V ŽIVOTE NEVEZMEM NA TÚRU!
Tie koľajnice boli tak plné kameňov, že miestami som mal pocit, že som si vytkol členok alebo natrhol šľachu.
Ešte šťastie že sme šľapali po drevách po bokoch koľajníc.

POTOM TO PRIŠLO

CÍTIL SOM SA AKO V HORORE

Bol to strašne čudný, nezvyčajný, strachuplný pocit chodiť v úplnej tme po oboch stranách koľajníc. Vyhýbali sme sa na všetky strany kríkom a konárom.

Ešte šťastie, že Mišo mal tú baterku na mobile a sme si dokázali svietiť na cestu. Inak by sme nedošli a nestihli ani ten úplne posledný vlak.
Hovorím si: "Nabudúce nespustím oči z hodiniek!"

22:05 AKO TO DOPADLO? 

Predstavte si, že my sme také rýchle tempo nasadili, že sme v pohodičke dorazili ešte pred príchodom vlaku.
Náš vlak mal meškanie 20 minút.
Nakoniec sme mali ešte 30 minút nadčas.

Výraz keď sme šťastní, že sme to stihli

Počet kilometrov za celý deň

POSLEDNÉ SLOVÁ PO STRESUJÚCEJ UDALOSTI

Už keď si sa dostal až sem tak ti môžem len zagratulovať. Sendvič zjedený?
V konečnom dôsledku to bol veľmi dobrý výlet so šťastným koncom.
Nemôže byť predsa všetko ružové stále. Však?

Čo by som chcel od teba 

Chcel by som od teba počuť ako na teba zapôsobil tento článok.
V čom ti pomohol? 
V čom ťa rozosmial? 
V čom ťa nakopol? 
Čo ti to dalo alebo čo ti to nedalo? 
Chystáš sa aj ty na podobný výlet?

Napíš mi naozaj všetko, čo si myslíš o tomto článku, alebo všeobecne o mojom blogu.
Ak nemáš odvahu, tak kľudne do správy.

Ak ťa článok oslovil, tak ho určite nezabudni zdieľať a posunúť ďalej svojím kamarátom aby sa vyvarovali týchto chýb.

Po prípade ak sa chceš do budúcna pridať, tak mi kľudne napíš na mail, facebook alebo instagram ;) Nechodím tam často ale do 48 hodín máš jasnú odpoveď.

Ak som ťa dokázal inšpirovať a nakopnúť k tomu, aby si nesedel doma na prdeli, tak to SPLNILO SVOJ ÚČEL.

Ďakujem že si si to prečítal do konca.

To je odo mňa naozaj všetko
S pozdravom Roland :o)))

PS: Pamätaj, spontánne rozhodnutia sú najlepšie!

PS2: Čoskoro čakaj nové články :) 

PS3: Plánujeme ďalší výlet, pridaj sa ;)