Zriedka sa mi stáva, že mi je ťažko na žalúdku už na obed deň pred skúškou. Väčšinou je to až večer pred dňom D. Nečakal som, že z toho vznikne takýto neobyčajný deň.
Stres hrá veľkú rolu, Roly! Zamrazilo ma, keď nám profesor prišiel oznámiť , že všetci tí za ktorými nebol, postupujú do ďalšieho kola. Scéna vyšitá ako zo Superstar, kde pár ľudí vypadne potom, čo ich Habera chytí za rameno. Ostatní postupujú ďalej. U nás to vyzerali podobne
Nastastie ma nikto nechytil a svoju divokú kartu som aj hned využil. Prišla za mnou šarmantná pani asistentka, že ma zavedie do učebne k ústnej časti. Akú kartu som dostal, tak divoko som sa aj zachoval, keď som si ju pomylil s iným človekom a pozdravil som sa jej hlasným “čaaaaaaau” a usmial som sa hollywoodsky. Nejak začať trebalo, ale takto určite nie. Čo trebárs dobrý deň, ty tupelo?
Po tom trápnom tichu v domnení, že sa určite nemýlim som kracajuc za ňou ešte dodal: “Ale prosím ta, veď my sa poznáme, nemusíš mi vykať!” Uff, radšej sa zdržala odpovede.
Ja som bol stále v tom, že je to moja spolužiačka, ktorá pracuje v tom istom pavilóne. Cez ten “náhubok” som jej videl akurát oči a pár vrások ale aj napriek tomu sa mi strašne podobala na ňu.
Nedostatok spánku a vyčerpanosť, robí svoje. Mýliť si ľudí sem tam zvyknem ale nie skúšajúcich, to fakt nie!
V celej miestnosti bolo asi 7 asistentov. Čo myslíte kto ma skúšal? “Pani vyvolená”, ktorej som na drzovku omylom tykal, pokazil som pred ňou mikroskop ma po 20 minútach prípravy začala skúšať. To je snáď zlý sen. Ja som vedel, že som v prčicích. Ale o tom potom. Ukázala mi miesto, mikroskop, kde som nejakým zázrakom vôbec nič nevidel. Moja múdra hlava začala rozoberať okulár, že je na ňom to púzdro proti prachu. Nič by na tom nebolo, keby som to aj poskladal a tie súčiastky tam nezahučali a nepopadali na zem. Neviem ako ale znefunkčnil som aj celý mikroskop! “Jak to, že to nejde? Vzdyt ted to fungovalo.” Netuším, sadol som si tam a prestal fungovať. “Tak jdete vedle pane kolega.
Co je tohle? Co se v tej bunke deje? Jak vypadá? Jaky to ma význam? Nakreslete mi to. Jak vypadá ten epitel v tej celej bunke? Takhle asi ne, kdyz se tak blbě ptám. Ja som bol rad, že som rád. Oči mi ledva klipkali, žalúdok išiel vyskočiť zo svojho miesta a ona okrem toho, že by mi oprásila vedomosti z histoly, tak vkročila aj do sveta fyziológie a anatómie. Ake hormóny vytvárajú varle (semenníky)? Co se vytvára jeste v adenohypofyze? ACTH. Jaké bunky ho syntetizujú? “To musíte přece umět.” Přece propiomelanokortin. Pomyslel som si, že ešte vytiahne na mna biochemku a bude chcieť aby som jej nakreslil vzorec toho polypeptidu po tom čo som celu noc kreslil asi dalších 100 schém.
Celkovo histologia je aj o výtvarnom umení, len treba poznamenať, že také poleno, čo sa nenaučilo kreslit lebo nedávalo pozor v škole vo štvrtom ročníku na výtvarnej, tu ešte asi nemali.
“K čemu jsou stereocilie? Stereo, čo to asi bude? “Nachádzajú sa vo vnútornom uchu. “Vy už máte splnenú fyziolu?” Áno. “Tak do nej trošku zabrdneme.” Jžšmarja, to fakt nie, hovorím si. “Jak pa fungujou stereocilie ve vnitrnim uchu? “Kdyz to dáte, tak ste fakt dobrí.”
Aha, načo sa tu prosím hráme? Kto čo si pamätá spred roka alebo sa sústredíme na “žužové” preparáty? To že som po roku videl znova ten mikroskop a splietol si jicen s varlatom o tom radšej pomlčím. Akonahle ma naviedla, tak som jej relativne všetko sypal z rukáva!
“Prosím Vás veď to je úplne jasný preparát.” No nie, nie je, pani asistentka, pomyslel som si! Tak poďme na druhý! Mimochodom tonsilla palatina bol druhý! Pokračovalo to úplne rovnako len s tým, že tá asistentka si zavolala doktorku, kde ma skúšali obidve.
Najväčším paradoxom je to, že tá asistentka je pravdepodobne staršia o 2 ročníky ale vekovo mladšia odo mňa. Bola to piatačka, študentka medicíny a vyhodila ma. Celkom rýpava slečna, ktorá sa smiala, keď som odpovedal správne ale aj nesprávne. Ja som z nej nevedel vyjsť! Tak fajn, prídete “pšíště” a to bude určite dobrý! “Dnes si oddýchnete, dáte si workout” Ako vedela, že cvičím to ani srnky netušia. Po hodine aj s prípravou sa lúči so slovami, tak nashledanou
Pointu radšej nehľadajte. Alebo hľadajte tak, že sa vyspite aspon trosku a dobre si utrite okuliare. Kým si nie ste na 100 percent isti tak buď onikajte alebo radšej vykajte. Pred mikroskop si pekne rovno sadnite a len do neho pozerajte. Nič viac, nič menej. Nebola to moja prvá skúška, kde som sa cítil bizarne ale o tom to je. Snáď nabudúce Vám opíšem aj iné skúšky, ak ich ešte vylovim v pamäti.
Zatím 😊
Komentáre
Zverejnenie komentára