Meniny či sviatok? Hocijak to nazveš, je to deň ako každý iný. Dokonca sú ľudia, ktorí tento sviatok neoslavujú a neuznávajú a sú takí, ktorým sa rozpadne svet, keď si na nich nikto nespomenie.
Myslím si, že správny prístup nie je ani v jednom prípade. Súhlasím, že je to tvoj deň, máš právo si ho zariadiť ako ty chceš. Ten dátum, máš zafixovaný dlhé roky a len tak ľahko na neho nezabudneš. Vnímaš to, že je to pre teba veľkolepejší deň a možno sa naň aj tešíš ako malé dieťa, keď dostane lízanku.
Ráno vstaneš s pocitom, že to bude jeden z najkrajších dní, pretože si sa práve dnes našiel v kalendári. Ani si to neuvedomuješ ale snažíš sa byť na každého najmilší, najusmievavejší, s nikým sa nepohádať len preto, že máš meniny. Je to podľa teba správne? Nemal by si byť takýto každý deň, či máš sviatok alebo nemáš? Neviem, je to len moja úvaha. Väčšinou, ak sa veľmi snažíš, tak sa to často pokašle, však?
Potom tu máme skupinku, ktorej sa rozpadne svet, keď si na neho nespomenieš alebo si na neho spomenieš trošku neskôr.
Čo sa praje na meniny? Všetko najlepšie. Čo to znamená? Len to najlepšie. Ak je to človek, na ktorom mu záležíš a má ťa rád, tak ti praje to najlepšie zvyšných 364 dní a nepotrebuje ti to zdeliť v tvoj meninový deň. Chce aby si sa mal dobre, aby sa ti darilo, aby si bol zdravý, šťastný, ľúbený stále..
Každý sa poteší blahoželaniu, ale nemyslím si, že by sme mali byť nešťastní z toho, keď náhodou niekto na teba zabudne po prípade si spomenie neskôr. Určite nie na meniny.
Čo s takými, ktorí sa ti vnucujú, aby si im zablahoželal alebo minimálne napísal. Človek, ktorému musíš dať "signály". Ten, ktorý vidí, že už ti niekto napísal verejne na FB, či na IG. Ten, ktorý si všimne, že si niekde označený. Potešíš sa takému blahoželaniu? Možno sú takí, ktorí si zakladajú na kvantite a zvyšuje im to sebavedomie, že sú obľúbení. Avšak takéto blahoželanie nie je úprimné, nie je od srdca a je to len jednoduchý riadok na monitore, či telefóne, ktorý si prečítaš a ideš ďalej.
Najúprimnejšie je stále osobné, od človeka, ktorého máš naozaj rád a je to vzájomné, ktorý ti vyčarí úsmev na perách. Tých je veľmi málo ale o to viac by si si ich mal ceniť.
Prečo sa stresovať? Veď československý národ oslavuje pomaly každý deň, ako keby mali narodeniny, nie meniny!
PS: Minulý rok mi obaja rodičia zabudli napísať/zavolať a napravili to hneď na druhý deň. Je to ten najbližší človek, ktorý sa stále môže seknúť s tvojim dátumom aj po 20 rokoch. Bolo to veľmi neobvyklé ale bral som to športovo a úsmevom ;). Sú to len blbé meniny!
PS2: Pred 7 rokmi som dostal na meniny pokutu, keď som šiel na autoškolu. Peši, podotýkam! "To mi fakt chcete dať pokutu na moje meniny?" "Je mi to ľúto, ale áno."
Podobné je to aj s Valentínom. Oslavujeme ho, ako keby sme sa každý volali Valentín alebo Valentínka!
Čo si myslíte o tom vy?
Aký najhorší/najtrápnejší zážitok ste zažili počas svojich menín?
Komentáre
Zverejnenie komentára