Bez virtuálnych drog


Ahoj, som späť na svojom blogu. Dnes ti poviem pár slov o virtuálnych drogách. Tak sa usaď a pekné čítaníčko prajem:)


Pokiaľ ti vezmem 2 hodiny času každý deň, budeš sa na mňa hnevať? Prečo? A čo ak ti vezmem len tvojich 10 minút času ale 12 krát za deň?


Čas je to to najcennejšie čo máš a nedokážeš to vrátiť späť. Napriek tomu tým mrhám tak ako ja, tak aj ty. Čím to je? Je to niečo čo sa vieme naučiť spravovať? 


Je to o zvyku, o tvojom stereotype, o rutine, ktorú máš zaužívanú. Ak 10 rokov funguješ takto, nepôjde to hneď.

Pre veľa ľudí nepredstaviteľné. Ten kto potrebuje každodennú dávku dopamínu (uspokojenia) si bude zvykať ťažko. Je to o závislosti, o zvyku a o tej rutine ktorú máš preddefinovanú. 


Podľa mňa áno, len to chce svoj čas a trošku experimentu. Nebál som sa toho a vyskúšal som si to sám na sebe. Dal som si jeden týždeň pauzu od sociek (sociálnych sietí) a na týždeň som sa stal senilným dôchodcom síce s dotykovým telefónom ale odinštalovanými aplikáciami. 


Ráno som vstal, vypol budík a prečítal knižku. Pri raňajkách som si poklepkával do rytmu hudby prstami. Cestou do práce som počúval hudbu a v MHD pozeral z okna na krajinu. Samozrejme aj na všetky sklopené hlavy pozerajúce do telefónov. Pri obede som sledoval 50 odtieňov bielej steny a snažil sa pochopiť prečo základná farba steny je biela. (neprišiel som na to stále). Na záchode som si prečítal kompletné zloženie osviežovačov. (Náhodou celkom zaujímavé). Pred spaním som premýšľal nad tým, či som spokojný sám so sebou s každým dňom a ako zlepšiť ďalšie zajtrajšky. 



Zrazu som mal viac času, viac slobody, viac motivácie a omnoho viac nezávislosti. 




Prišiel som na to, že to jednoducho funguje ako vypínač svetla. Ak ho vypneš neuvidíš kde si, čo sa deje a nemáš prehľad o nikom. Ak ho zapneš, vidíš pred seba, za seba, kde si. Vieš kto sa ako má, kde bol, čo robí a ako veľmi sa zaujíma o teba.


My rozmýšľame takto: “Radšej sa budeme zaujímať o životy našich kamošov/priateľov alebo úplne cudzích ľudí ako o seba. Akoby pred nami niečo stále unikalo a potrebujeme to chytiť a zároveň mať prehľad o každom. Náhaňame sa za niečím, čo nie je vôbec podstatné.



Ako z toho von?


1. Pozorovať sa.


  • koľko času tam tráviš?
  • čo najčastejšie využívaš?
  • kedy to najviac potrebuješ? 
  • po akom dlhom čase prestaneš vnímať ten tzv. "flow"?
  • ako sa správaš, keď to hneď vypneš?
  • za ako dlho sa vrátiš späť?
  • ako sa cítiš pritom ak k tomu nemáš prístup dlhší čas?


2. Zmeniť svoje zvyky, rutiny a svoj každodenný stereotyp.

  • častokrát to nie je ani o nutnej potrebe ako o zvykoch, ktoré máme zafixované a o nepodmienených reflexoch.


3. Napíš mi a skúsim ti poradiť, čo mne najviac pomohlo a čo vnímam ako kľúčové.



Ja velmi rád experimentujem na sebe a následne rozdávam rady a mudrujem.

Ak si sa dočítal až sem, klobúk dole pred tebou. Ďakujem:)


Vyskúšaj a daj vedieť. 


PS: V ďalšom článku možno bude aj štúdia:)


Do čítania:)










Komentáre